Mgr. art. Terézia Krnáčová „Fúzia“
Téma dizertačnej práce: Spoj/ autorský výskum vzájomných intervencií medzi voľným a úžitkovým umením.
Školiteľ: Prof. Miroslav Brooš, akad. mal.
Filozofické východiská projektu:
Slovo je v hovorovej aj písomnej forme základným vyjadrovacím prostriedkom komunikácie. V dizertačnej práci hľadáme skúmame, transformujeme a aplikujeme „spoločné“ medzi životom a umením s dôrazom na prostredie voľného a úžitkového umenia. Spájanie je pre nás prirodzená kontextualizovaná udalosť. Spoj chápeme ako výsledok prepájania ľudských aktivít, ako priestor spojený s ľudskou prirodzenosťou sociálnou aktivitou a činnosťou. Vychádzame už z reálnych kontextov, prepojení, ktoré zviditeľňujeme a transformujeme do špecifických súvislostí. Spájanie je pre nás ľudským aj výtvarným prelínaním, prekrývaním, vrstvením... Vychádzame z axiomy, že jednou zo základných funkcií umenia je komunikácia.
Dizertačná práca je založená skúmaní voľného a úžitkového umenia a ich vzťahu. Výskum realizujeme prostredníctvom fiber artu. Vlákno hrá podstatnú úlohu vo zvolenej stratégii. Jeho reprezentantom sú línie, ktoré môžu byť hmotné alebo nehmotné. Zameriavame sa na také formy vlákna, ktoré prirodzene existujú vo viacerých špecifických významových, výrazových a materiálnych podobách v obidvoch prostrediach.
Metódou skúmania je komparácia, porovnávame umelecké stratégie, technologické postupy, techniky. Vychádzame z procesu tkania. Prekríženie dvoch základných línií, sú základom na vznik väzby (zvislé a horizontálne línie) považujeme za princíp uplatniteľný na realizácii. Zamerali sme sa na analógiu medzi homonymami vlákno a väzba. Analógiu chápeme tiež ako spojenie. Využívame princíp apropriácie, ktorý spochybňuje jedinečnosť. Zmyslom dizertačného výskum je sociálny spoj. Cieľom práce sú ľudské prepojenia. Apropriáciu systému techniky tkania používame z dôvodu analógie – súvislosti so systémami ľudskej existencie. Vychádzame zo slova väzba – previazanie. Výstupy boli realizované prostredníctvom privlastňovania systémov prevažne z oblasti textilného spracovania. Boli konceptualizované a prenesené do iných oblastí. Spájajú galériu, čiže svet umenia so životným priestorom. Sústredili sme sa predovšetkým na ľudské spojenia – komunikáciu, prirodzene budujúce sa pri spoločnej činnosti, v rovnakom čase na rovnakom mieste.
V projekte dizertačnej práce, hranice medzi voľným a úžitkovým nedelíme, využívame kontexty, potencialitu oboch prostredí a vzájomne ich prepájame. Prácu zaraďujeme do konceptuálneho umenia. Vychádzame z procesov. Samotné tvorenie, činnosti sú dôležitejšie alebo prinajmenšom rovnocenné samotným výsledkom.
Finálna realizácia „Fúzia“ reprezentuje procesuálne chápanie celého doktorandského štúdia. Finálizácia je multimediálne dielo, ktoré spája všetko, formy, spracovanie, filozofiu, doslovnosť aj metaforickosť. Našim zámerom je aktualizovať čas. Jedná sa o dve site – specific inštalácie, majú medzi sebou súvis. Prvá z nich je autorská kniha, druhá sa skladá z viacerých elementov, pri čom dominantnou časťou je video, spája jednotlivé prvky a vytvára obsah. Jedná sa o dve videá, sú premietané naraz na ručne tkanú tapisériu. Jedno video je sumár výstupov realizovaných v dobe doktorandského štúdia a druhým videom je prenos (počas obhajoby live, počas výstavy záznam) apropriovaného publika. Video snímajúce ľudí je kritickou reakciou na fakt, že hoci sa to týka všetkých, ľudia nechodia do galérií, ignorujú umenie. Tvaroslovie oboch inštalácií je voľne inšpirované systémom tkania pomocou žakárového tkacieho stroja. Finálny výstup „Fúzia“ obsahuje aj zvukovú inštaláciu.
Výsledným zistením výskumu dizertačnej práce je, že zmyslom vizuálneho umenia je komunikácia - je to sociokultúrna záležitosť. Prácou sme potvrdili všeobecnú tendenciu prirodzeného prepájania. Zotretie hraníc (medzi voľným a úžitkovým umením), tzv. postmediálny stav, aktuálnu tekutú dobu.
